Netvrdím, že nie je potrebné sociálne cítenie, treba pomáhať zdravotne postihnutým, starším občanom, občanom, ktorí prišli o zamestnanie, ale nie ľuďom, ktorí sú zdravi, a len zneužívajú sociálny systém tejto krajiny. Viete o tom, že ľudia, ktorí nikdy nepracovali, nedostanú najnižší starobný dôchodok, ale vyrátaný z priemernej mzdy, vyšší ako mnoho dôchodcov, ktorí odpracovali štyridsať rokov, a prispievali im po celý život na sociálku? Takto vzniká tá zlá atmosféra v spoločnosti, keď si už ľudia začínajú uvedomovať, túto doslova diskriminačnú skutočnosť. Potrebujeme riešiť vzniknutú situáciu, a hľadať možnosti, ako nájsť prácu, pre príživníkov spoločnosti v ktorej žijeme. Nehovorte, že sa to nedá. Verejnoprospešné práce môžu vytvárať zisk, ak ľudia, ktorí sú v nich zapojení budú napríklad pomáhať pri sezónnom zbere v poľnohospodárstve, robiť výkopové práce, zbierať odpad, alebo množstvo prác, na ktoré nie je potrebná kvalifikácia...
Je tu jedno ALE: Nikto ich k tomu nedonúti, lebo je demokracia. Kedysi museli robiť všetci, ak nerobili, išli ako príživníci, do väzenia. Dnes sa oháňame demokraciou. Ja by som vyplácanie dávok tiež podmienila počtom odpracovaných hodín. Ak niekto nechce pracovať, nech nežiada dávky. Mladí ľudia sa snažia zaradiť do spoločnosti, zarábať, chcú mať deti. Čudujeme sa, že odchádzajú? Nemajú tu šancu zarobiť si na byt,aj keby si zodrali ruky po lakte, a majú ešte podporovať asociálov? To radšej odídu do zahraničia, kde nájdu uplatnenie aj adekvátne finančne ohodnotené. Zbytočne sa budeme vyhovárať aj na klesajúcu pôrodnosť, lebo všetci vieme, že mladí si veľmi dobre rozmyslia, koľko detí budú mať - koľko ich finančne zvládnu. Ak sa nebudú rodiť deti, kto nám bude v budúcnosti vytvárať dôchodky a z čoho? Začarovaný kruh, z ktorého sa musíme dostať.
Je tu obrovský problém, ktorý teba riešiť, lebo spoločnosť, ktorá podporuje viac pasivitu ako aktivitu môže dopadnúť veľmi zle...