Odíde Grécko z eurozóny? Alebo sa eurozóna rozpadne?

Autor: Monika Albertiová | 29.1.2015 o 8:00 | Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1393x

Len nedávno som si prečítala zaujímavý článok Georga Friedmana, v ktorom sa zamýšľa nad nacionalizmom v kontexte aktuálneho vývoja v Európskej únii a v eurozóne. Podľa jeho názoru forma kvantitatívneho uvoľňovania, akú sa rozhodla uplatniť Európska centrálna banka, je dôkazom rozpadu európskeho bratstva.

Friedmanov článok stojí za prečítanie. Pre tých, ktorým sa čítať nechce, ponúkam jeho skrátenú parafrázu a na záver niekoľko mojich provokatívnych otázok.

Kvantitatívne uvoľňovanie je vlastne pokusom o to, aby si vlády vo väčšej miere požičiavali na projekty, ktorých cieľom je podporiť rast a znížiť nezamestnanosť Predaj dlhopisov na otvorenom trhu by spôsobil rast úrokových sadzieb, preto sa tieto predávajú centrálnym bankám členských štátov eurozóny, ktoré majú schopnosť tlačiť nové peniaze. Tieto peniaze sa potom prevedú ministerstvám financií. Keď systémom preteká viac peňazí, zmierňuje sa tým recesia spôsobovaná nedostatkom kapitálu. To je dôvod, prečo sa tomuto opatreniu hovorí kvantitatívne uvoľňovanie

Spojené štáty ho uplatnili v roku 2008. Okrem vládneho dlhu skupoval Federálny rezervný systém tiež dlhy veľkých podnikov. K hyperinflácii, ktorú mal podľa obáv niektorých ľudí tento krok vyvolať, nikdy nedošlo a ekonomika USA zaznamenala v treťom štvrťroku minulého roka ročné tempo rastu vo výške 5 percent. Európania touto cestou ísť nechceli a výsledkom je, že európska ekonomika chradne, ak sa s ňou nedeje niečo horšie. Teraz Európania začínajú s obdobným programom - niekoľko rokov po Američanoch - v nádeji, že pohnú vecami opäť dopredu.

Európska stratégia je však zásadne odlišná. Federálny rezervný systém tlačil peniaze a nakupoval hotovosť. Európska centrálna banka bude tiež tlačiť peniaze, ale nákupy budú vykonávať jednotlivé národné banky všetkých krajín eurozóny, pričom budú smieť kupovať iba dlhy svojich vlastných vlád.

Európska centrálna banka vykonáva kvantitatívne uvoľňovanie týmto spôsobom preto, že mnohé vlády nie sú schopné splácať svoje vlastné dlhy. Európske krajiny nechcú navzájom kryť deficity iných krajín, či už priamo alebo prevodom strát do centrálnej banky, čo by znamenalo, že za ne budú zodpovedať všetky členské štáty eurozóny. Najmä Nemecko sa nechce dostať do situácie, kedy by séria platobných neschopností ochromila Európu ako celok, a teda aj Nemcov. To je dôvod, prečo sa Nemecko vzpiera kvantitatívnemu uvoľňovaniu nehľadiac na depresiu v južnej Európe, recesiu v iných krajinách a pokles dopytu po nemeckých produktoch, ktorý spomalil jeho tempo rastu. Berlín dal prednosť týmto dopadom pred rizikom, že bude musieť ručiť za dlhy iných krajín.

V kompromise Európskej centrálnej banky s Nemeckom vidíme, ako sa rozpadajú nielen základy z piesku, na ktorých stojí eurozóna, ale aj v širšom kontexte európske bratstvo. V jadre tohto prísľubu sa nachádza myšlienka, že Nemecko nebude zdieľať osud Grécka ani Francúzsko osud Talianska. Koniec koncov sú to rozdielne krajiny. Ich zvyky môžu byť prekonané radosťou, že sú združení v „bratstve“, ale ak táto radosť z nejakého dôvodu práve absentuje, a nie je ani blahobyt, nezostáva nič, čo by ich spájalo.

Presne o to dnes ide v Európskej únii. Môže sa entita založená na krajinách s diametrálne odlišnými zvykmi, očakávaniami a ekonomikami trvalo udržať a zdieľať spoločný osud?

Očakávam, že v Európe čoskoro príde k rozhodujúcemu okamihu. Tým okamihom môže byť víťazstvo Syrizy v Grécku. Tiež očakávam, že si väčšina ľudí bude myslieť, že preháňam, ak tvrdím, že Grécko opustí po nedeľných voľbách eurozónu, a zavedie vlastnú menu. Predpokladám totiž, že by sa Grécko mohlo dostať pod krídla BRICS-u, to by mu pomohlo reštartovať ekonomiku a úspešne sa odpútať od EÚ. Toto by bol vážny precedens, ktorý by ukázal, že sa dá odísť z EÚ, teda zrušiť záväzky a začať odznova. Ak však Grécko zotrvá v eurozóne, potom Grékov čaká oveľa pomalšia agónia. Budú sa tlačiť peniaze, ktoré bude EÚ naďalej pumpovať do Grécka. Postupne sa pripoja ďalšie štáty, ktoré budú žiadať pomoc, a táto fraška nebude môcť pokračovať, pretože sever eurozóny sa proti tomu vzbúri.

Ako sa to všetko nakoniec skončí? Uvidíme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?