A tiež sa dokopy miešajú princípy ľudskej solidarity s prirodzeným obranným reflexom jednej civilizácie pred inváziou inej, nie práve priateľsky nastavenej civilizácie.
Je potrebné vidieť rozdiel medzi ekonomickou migráciou, ktorá sa často používa rovnocenne s pojmom pracovná migrácia. Táto sa vzťahuje na ľudí, ktorí sa sťahujú za prácou. Politika pracovnej migrácie vychádza z prísnych ekonomických kritérií, založených na potrebách trhu práce danej krajiny. Čoraz viac členských štátov EÚ používa imigračné schémy založené na bodovom systéme s cieľom podporiť iba príchod vysokokvalifikovanej pracovnej sily. Okrem toho sa niektoré krajiny snažia obmedziť prílev nízko kvalifikovanej pracovnej sily z nečlenských krajín EÚ. Druhou skupinou sú utečenci.
Dohovor o utečencoch z roku 1951 označuje za utečencov ľudí, ktorí sa nachádzajú mimo svojho štátu a majú oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôžu prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmietajú ochranu svojho štátu. Ľudia, ktorí utekajú pred konfliktmi a násilím, sú takisto vo všeobecnosti považovaní za utečencov. Štát, v ktorom žijú, im neposkytuje ochranu, práve naopak, vo väčšine prípadov utečencov prenasleduje vlastná vláda.
Ľudia utekajúcimi pred vojnovými konfliktami na Blízkom východe zväčša do Európy ani nedorazia, sú v záchytných táboroch v Turecku, Jordánsku a podobne.
Konfúzia vzniká, keď si médiá pletú štát s charitatívnou organizáciou; to v tom lepšom prípade. V horšom prípade úplne ignorujú fakt, že napriek mnohým pozitívnym vplyvom islamskej civilizácie na Európu (najmä v medicíne, ale aj vo vede) v ranom a dokonca aj vrcholnom stredoveku, kultúrne rámce oboch okruhov sú natoľko rozdielne, že ak si chceme zachovať náš spôsob života, musíme mať prísnu imigračnú politiku.
Je ľahké v teoretickej rovine hovoriť o utečencoch. Problém, ktorým sa treba zaoberať, je následná integrácia migrantov a utečencov do spoločnosti. Integrácia spočíva v hľadaní rovnováhy medzi rešpektovaním pôvodných kultúrnych hodnôt a identity imigrantov a utečencov a vytvorením pocitu spolupatričnosti s novou spoločnosťou (na základe rešpektovania základných hodnôt a inštitúcií hostiteľskej spoločnosti). Proces integrácie sa dotýka všetkých stránok života v spoločnosti a rovnakou mierou sa vzťahuje na hostiteľskú spoločnosť, ako aj na migrantov. V Austrálii napríklad sú tvrdé imigračné kritériá: udeľujú body za vzdelanie, pracovné skúsenosti, znalosť angličtiny. Žiadatelia musia spĺňať zdravotné kritériá (byť zdraví) a mať dobrý charakter (obvykle postačí nemať záznam v registre trestov nikde na svete).
Treba si uvedomiť, že kým v Európe je národná a štátna identita úplnou samozrejmosťou, v moslimskom svete je niečo také takmer neznámy pojem. Islamská kultúra odvodzuje identitu predovšetkým od rodiny, kmeňa, klanu. Ak má ostať Európa Európou, musí od každého, kto tu chce žiť, vyžadovať, aby si osvojil náš spôsob života, nie naopak (samozrejme, rešpektujúc slobodu vierovyznania) a nie je na tom nič zlé.
Politici majú rôzne vyjadrenia k utečencom. Súhlasím so šéfom SaS Richardom Sulíkom, ktorý sa vyjadril, že: „Žiť v EÚ nie je prirodzeným právnym nárokom každého jedného obyvateľa sveta aj Afriky. Krajiny majú právo povedať, že utečencov nechcú,“ povedal Sulík. Viac nájdete tu.
Európa môže vysielať do krízových oblastí humanitárnu pomoc, dokonca je to žiaduce, ale Európa nemôže a ani nedokáže spasiť celý svet. Európa má navyše dosť vlastných problémov a mnohé si vyrobila hlúpymi zásahmi v Líbyi, podporou islamistických arabských jarí a koketovaním so sunitskými radikálmi v Sýrii. Slovensko sa do týchto aktivít nezapájalo, a preto je normálne, že dnes požaduje, aby tieto problémy riešili predovšetkým tie krajiny, ktoré ich spôsobili
Aktuálna imigračná vlna je len nová forma islamskej invázie do Európy a v histórii to nie je nič ojedinelé. Avšak rovnako nie je nič ojedinelé, že Európa sa tomuto tlaku bráni; kým bude Stredomorie Stredomorím, zápas západu a Orientu o ovládnutie tohto „bazénu“ bude pretrvávať.