Gazda dogazdoval a pravica prišla o lídra

Autor: Monika Albertiová | 25.1.2016 o 12:00 | Karma článku: 11,30 | Prečítané:  3228x

Radoslav Procházka neuveriteľne premrhal svoj politický talent. Výrokmi na Plese Spišiakov tomu nasadil povestnú korunu.

Všetko je inak. Procházka pred týždňom vyhlásil, že pôjde s Ficom do koalície, čím si sadol k Ficovým nohám, ako trefne poznamenal Dag Daniš vo svojom komentári. Povedal to nechtiac, zrejme pod vplyvom alkoholu. Hovorí sa, že vo víne je pravda. Ale aby sme sa rozumeli, vôbec nejde o to, že si dal na plese Procházka zopár pohárikov. Ide o to, že keď sa uvoľní a nie je nabrífovaný svojimi poradcami, tak aj pravdu povie. Práve preto som po týchto Procházkovych výrokoch stratila akékoľvek ilúzie, že by mu išlo o nejaké hodnoty.

Tento človek pôjde do akejkoľvek vlády, len aby mohol slúžiť ľuďom – tým, ktorí mu financujú kampaň. Každopádne trojmiliónový úver zaručený nejakými bezcennými pozemkami niekde na lazoch, je na smiech, rovnako ako Procházkove vysvetlenie k financovaniu svojej prezidentskej kampane. To je teda prvý vážny problém – financovanie. Keď Fico zakladal Smer, začínal rovnako, zháňal peniaze vlastnou hlavou.

Je načase prestať s divadielkom a povedať si otvorene: Opozícia je nefunkčná. Ešte nikdy nemalo tak veľa opozičných strán aspoň jedného poslanca v NR SR. Opozícii navyše chýba líder. Líder, ktorý spĺňa tri podmienky – aby bol obľúbený u ľudí, mal by mať za sebou silnú stranu a vedel narábať s mocou. Mečiar, Fico aj Dzurinda tieto tri podmienky svojho času spĺňali. Fico ich spĺňa aj dnes. Taký Daniel Lipšic v čase, keď mal na billboardoch slogan „Slovensko potrebuje slušného lídra“, nespĺňal prinajmenšom druhú podmienku. Iveta Radičová nespĺňala podmienku tretiu. A druhú tiež.

Ale nikto z uvedených nikdy nenechal voličov ani na sekundu na pochybách, do akého košiara patrí. Viete si napríklad predstaviť, že by sa Fico v roku 2002 ponúkal Dzurindovi? Nie tak Radoslav Procházka. Na jednej strane hovorí, že je gazda, chce byť lídrom pravice, chce Fica nahradiť, a zároveň sa tomu istému Ficovi ponúka, ak budú splnené dve nepodstatné podmienky (hmotná zodpovednosť politikov a schránkové firmy), ako keby neexistovali skutočné problémy, ktorým Slovensko čelí – zdravotníctvo, súdnictvo, školstvo, podnikateľské prostredie, migranti...

Plne chápem frustráciu pravicového voliča. Chce vidieť, ako pravicové strany spolupracujú a nie ako sa hašteria. O to sa snažila aj SaS, veď je tomu len pár dní, čo Richard Sulík na FB vyjadril súhlas s komentárom Procházku o tom, že má zmysel snažiť sa o pravicovú vládu.

Áno, má zmysel snažiť sa o pravicovú vládu, ale Procházka ako gazda pravice dogazdoval.

Okrem financovania je druhým veľkým problémom Procházku to, že nedrží slovo.

Napríklad verejne prisľúbil, že pôjde na detektor lži. Nešiel. Richardovi Sulíkovi prisľúbil, dokonca písomne, že nezaloží stranu. Založil. Tu treba podotknúť, že právnik ho dobehol, lebo do písomného záväzku napísal, že „ak nebude poslancom“. Avšak v niekoľkých rozhovoroch, ktoré tejto dohode predchádzali, ako aj v žiadnom jeho verejnom vyjadrení pred prvým kolom prezidentských volieb, nespomenul ani raz, že bude zakladať stranu, respektíve že jeho záväzok voči Sulíkovi neplatí, ak zloží mandát, lebo taký bol duch dohody. Na uváženie sú aj jeho falošní diskutéri na internete po vzore ruských trollov, klamanie novinárom a podobne.

Ďalším problémom je, že líder nikdy, ale nikdy nezdupká. Vrcholom ľadovca nie je len povestná tlačovka s Kiskom, ale aj hlasovanie o trvalom eurovale, keď pod nejakou drobnou zámienkou opustil tesne pred hlasovaním rokovaciu sálu.

Procházka nemá dokonca ani dnes tú silu, aby svojim voličom odkázal: „Sieť so Smerom do vlády nepôjde za žiadnych okolností.“ Namiesto toho vytiahol „právnické“ vysvetlenie, ktoré znie: „Myslel som si, že to ľudia budú akosi automaticky vnímať ako vylúčenie spolupráce práve preto, že tie podmienky sú nastavené tak, že idú proti podstate doterajšieho fungovania Smeru.“. Takže Procházka povedal, že pôjde so Smerom, ak budú nejaké dve podmienky splnené, ale keďže neboli splnené doteraz, tak nebudú ani odteraz. Ľudia si majú z toho vyvodiť, že on so Smerom do vlády nepôjde. Aj keď na plese Spišiakov hovoril presný opak. Nakoniec sú na vine voliči, lebo ho zle pochopili. Podľa mňa ho však pochopili veľmi dobre: Hlasy pre Procházku sú vlastne hlasmi pre Fica.

Ale aspoň už nemusia pravicové alebo „akože“ pravicové strany hrať toto trápne divadlo na „akože“ opozíciu. Procházka pôjde do vlády s hocikým, Bugárovci už dlhšie vedú zákulisné rokovania so Smerom, KDH by si tiež dalo povedať, Miškov, ten sa aspoň otvorene k Ficovi hlási. Na zaplakanie. Súťaž o najkrajšiu nevestu sa začala. Každý hlas pre uvedené strany je v konečnom dôsledku hlasom pre Fica. A ak chce mať pravicový volič istotu, že jeho hlas určite u Fica neskončí, mal by voliť SaS, pretože to je jediná skutočná pravicová strana.

Na hádzanie flinty do žita je ale priskoro. Teraz treba zabojovať o čím viac hlasov. Ak bude dosť hlasov na vznik pravicovej vlády, tak taká aj vznikne a premiérom bude predseda najsilnejšej strany. Lebo „pravicové“ strany sa budú báť Fica (stačí si pozrieť, čo spravil Fico s HZDS a SNS v roku 2006) a budú sa báť aj svojich voličov. A ako budú spolu fungovať? Na základe koaličnej zmluvy. Áno, do volieb sú to konkurenti, bojujúci o toho istého voliča, ale po voľbách sa ako vždy spraví hrubá čiara a vládne sa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?