Dokonca s ňou súhlasím. Zaráža ma však, že Ficovu cestu do Moskvy médiá hodnotia iba na základe jeho rétorických cvičení, ale nevidia ju v širšom kontexte.
V Moskve bol s Robertom Ficom aj Miroslav Lajčák. Minister zahraničných vecí, sa stretol so svojim ruským kolegom Lavrovom. A práve táto schôdzka sa mi zdá oveľa zaujímavejšia. Dovolím si tvrdiť, že bola dokonca kľúčová.
Na tejto schôdzke sa totiž nepreberali predovšetkým bilaterálne, ale globálne otázky. Z toho možno oprávnene vyvodiť, že Lajčák priniesol Lavrovovi odkazy z Bruselu. Netreba totiž zabúdať na to, že náš minister zahraničných vecí je v rámci EÚ ešte stále veľkou autoritou. Bol vysokým predstaviteľom únie pre Bosnu a Hercegovinu, bol prominentným členom kabinetu predstaviteľky EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a dodnes sa s ním v Bruseli o mnohých otázkach radia, respektíve ho poverujú delikátnymi misiami.
A súčasťou stretnutia Lajčáka s Lavrovom bola nepochybne aj otázka podpory kandidatúry nášho ministra na generálneho tajomníka OSN. Preto každú Lajčákovu súčasnú cestu je potrebné vnímať aj ako súčasť kampane za jeho zvolenie.
Najvážnejším súperom Miroslava Lajčáka v boji o post Generálneho tajomníka OSN je podľa môjho názoru bulharská generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokovová, ktorá má tiež dobré meno, a hlavne je to žena.
Ako kľúčové sa mi preto v tejto otázke pri Lajčákovej voľbe javia dva problémy. Prvý je ten, že bývalý východný blok sa asi nedohodne na jednom kandidátovi, čo Lajčákove nádeje na zvolenie neobyčajne znižuje. A nesmieme opomenúť fakt, že pri voľbe generálneho tajomníka OSN zohrávajú úlohu rôzne, niekedy aj prekvapivé faktory. Spomeňme si na Kofiho Annana. Pred tým, než sa stal generálnym tajomníkom OSN, tak ho Francúzi dočasne zablokovali. Druhý je, že nový generálny tajomník nebude zvolený bez podpory Ruska. A výhrady môžeme čakať práve zo strany Ruska. To bude veľmi dôkladne zvažovať, či bude súhlasiť, aby sa šéfom OSN stal reprezentant členského štátu NATO.
Ak by Miroslav Lajčák napokon získal toto najvýznamnejšie diplomatické miesto, bol by to pre Slovensko obrovský úspech. Vtedy by sa určite každý Slovák tešil, že jeho krajan získal takýto vysoký medzinárodne a mediálne sledovaný post. Pre Slovensko ako jeden z najmladších štátov sveta a skoro neznámy národ v širšom kontexte by to bolo veľmi vítané zviditeľnenie.
Každopádne držím Miroslavovi Lajčákovi palce. Je uznávaný, a myslím si, že má ešte veľký potenciál. Takže sa na post generálneho tajomníka OSN hodí, aj keď – ako bolo naznačené vyššie – o novom „gensecovi“ nebudú rozhodovať iba odborné kvality.