Tsipras uviazol v pasci vlastných nesplniteľných predvolebných sľubov, bojí sa čeliť dôsledkom a namiesto toho, aby pred voličmi a partnermi z eurozóny priznal, že jedných i druhých podvádzal, ohlásil na 5. 7. referendum o tom, či si Gréci želajú zavedenie úsporných opatrení a reforiem. Toto referendum však prichádza podľa môjho názoru päť minút po dvanástej.
EÚ sa napokon na povinných kvótach prijímania utečencov nedohodla, čo Fico ohlasuje ako svoje diplomatické víťazstvo, ale to skôr môžeme považovať za Pyrrhovo víťazstvo, keďže ľudí ešte pred pár dňami balamutil, že o tejto veci zvolá referendum.
Samozrejme, že utečenci sú háklivá téma. Každý štandardný politik na nej môže prísť o veľa hlasov, ktoré sa môžu preliať k extrémistom. A Fico v strachu z ďalšieho poklesu popularity si chcel ako Pilát umyť ruky a preniesť rozhodovanie v tejto závažnej otázke na ľudí.
Ale pánovi premiérovi zrejme uniká pár súvislostí:
Pánovi premiérovi zrejme minister zahraničných vecí nevysvetlil, že kauza utečenci, to nie sú len jeho preferencie, ale aj bytie či nebytie EÚ ako takej; spory o kvóty totiž ukázali nielen to, že Európska komisia vymýšľa veľmi hlúpe riešenia, ale aj to, že súdržnosť a solidarita v Európe sú ohrozené hodnoty. Fico sa síce tvári ako zanietený Európan, ale jediné, čo ho zaujíma, sú jeho preferencie.
Pánovi premiérovi zrejme riaditeľ SIS nevysvetlil (a odkiaľ by na to asi prišiel?), že kauza utečenci, to nie sú len tisícky bezprizorných ľudí na južných brehoch Európy, ale aj pašerácke gangy (napríklad v Líbyi), skorumpované vlády (napríklad v Líbyi sú prinajmenšom dve) a skorumpovaná pohraničná stráž a skorumpovaný personál v prístavoch (taktiež v Líbyi, ale nielen tam).
S touto formou organizovaného zločinu je potrebné bojovať a to si vyžaduje nielen spravodajské a vojenské nasadenie Európanov, ale aj rokovania s miestnymi vládami zainteresovaných štátov. S kým však rokovať v nielen v zdevastovanej Líbyi, ale aj v dezintegrovanej Sýrii či v sužovanom Afganistane?
Pánovi premiérovi asi nemá kto z jeho biznisovej partičky vysvetliť, že viaceré z riešení kauzy utečenci si môžu vyžadovať jednotné hlasovanie v Bezpečnostnej rade OSN a to, vzhľadom na zlé vzťahy západu s Ruskom, môže byť veľký problém.
Pán premiér zaslepený svojimi preferenciami asi nepomyslel na to, že v rámci posilnenia európskej solidarity a súdržnosti by bolo načim uvažovať o zavedení spoločného schengenského víza, zriadenie kontrolných bodov v celom severnom Stredomorí, kde by boli nasadení aj naši vojaci a naša pohraničná stráž, ale to by stálo veľa úsilia a peňazí a niečo také by sa voličom iba ťažko predávalo. Ale tak ako pri chorobách je dôležitá prevencia, vynaložené finančné prostriedky by sa stonásobne vrátili pri eliminovaní počtu ďalších desiatok či stoviek tisícov utečencov do Európy.
Problém je však v tom, že toto všetko mu má kto povedať, ba dokonca ani on nie je taký hlúpy, aby to nevedel. Ide však o to, že Fico je rovnaký melodramatik ako Tsipras, uprednostňuje drámu, miestami aj komédiu a pre tieto žánre je referendum ideálnou kulisou.
A to je viac ako žalostné. Mal by si uvedomiť realitu, lebo prebudenie môže byť pre neho a aj pre stranu Smer mimoriadne bolestivé.