A Le Penová to má našliapnuté na víťazstvo.
Zvíťazil síce centrista Emmanuel Macron s 23,75 percentami hlasov, do druhého kola, ktoré sa koná siedmeho mája, s ním ale postupuje kandidátka krajnej pravice Marine Le Penová. Za ňu hlasovalo 21,53 percenta zúčastnených voličov. Tretí skončil s 19,91 percentami hlasov zástupca republikánov Francois Fillon a len tesne za ním sa s 19,64 percentami umiestnil kandidát krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon. Celkovo sa o prezidentské kreslo v prvom kole uchádzalo jedenásť kandidátov. Volebná účasť bola vysoká, k urnám prišlo 78,69% voličov.
Vo Francúzsku už nie je spoločnosť teda tradične rozdelená na ľavicu a pravicu, ale na proeurópskych voličov Macrona, a protekcionistických a globalizáciu odmietajúcich podporovateľov Le Penovej.
Prvé prieskumy predpovedajú v druhom kole Emmanuelovi Macronovi drvivé víťazstvo, ak sa tak stane, tento centristický politik by bol najmladším prezidentom Francúzska, ale podľa môjho názoru to nemá ešte také isté.
Francúzi prídu k volebným urnám o dva týždne, kedy budú hlasovať o tom, kto sa stane prezidentom v druhom kole. Všetko však rozhodnú až parlamentné voľby, ktoré Francúzov čakajú už v júni. Prvé kolo prezidentských volieb bolo niečo ako varovanie pre budúceho prezidenta, aby nezaskočil ako prezident François Hollande. A nový prezident to bude mať veľmi ťažké.
Či už bude prezidentkou Marine Le Penová, alebo prezidentom Emmanuel Macron, obaja budú potrebovať väčšinu v parlamente. Bez väčšiny totiž prezident nedokáže splniť svoj program. Francúzsku tak hrozí tzv. Kohabitácia, k nej dochádza v okamihu, kedy sú prezident a premiér z opačného politického tábora. Macron má oveľa väčšiu šancu ako Le Penová, že sa mu podarí získať väčšinu v júnových voľbách. Do jeho hnutia En Marche! (Vpred!), ktoré vzniklo len pred rokom, s veľkou pravdepodobnosťou "prebehne" veľa poslancov a senátorov z radov republikánov a socialistov. Hrozí však, že jeho vláda bude veľmi nestabilná. A to môže byť príležitosť pre Marine Le Penovú, lebo ďalšie prezidentské voľby v roku 2022 môžu poskytnúť Le Penovej neopakovateľnú príležitosť dostať sa do Elyzejského paláca.
Sila Le Penovej vyplýva hlavne z veľkej frustrácie voličov z tradičných politických strán a politikov. Táto politička presne a priamo popisuje problémy dnešného Francúzska. Francúzi na vidieku a v malých mestách sú presvedčení, že politické elity na nich kašlú, a hodili svoj protestný hlas v prvom kole nacionalistke Marine Le Penovej. Je ich skutočne veľa, a nie sú to len chudobnejší a menej vzdelaní voliči. A Macron už urobil prvú chybu, za ktorú ho niektorí francúzski politici už stihli skritizovať. Chybou podľa môjho názoru boli príliš bujaré oslavy a aj arogancia- prejav v ktorom hovoril akoby šlo o konečné víťazstvo, a Francúzi nemajú už k tomu čo povedať. Akoby už rozhodli prieskumy, a hlasy voličov sú už k ničomu. Ešte nie je rozhodnuté, odkázali preto Macronovi niektorí. Poznáte, ako sa hovorí? Po smiechu býva plač? Alebo aj: Kto sa smeje naposledy...?
Macron totiž zabudol na jednu vec, ktorá je typická pre Francúzov: skutočne si neradi nechajú niečo vnucovať, čím prihráva svojej rivalke politické body. A Le Penová sa môže usmievať. Má iba kúsok k víťazstvu.