Nevravte hop, kým nám nepreskočí

Autor: Monika Albertiová | 20.4.2020 o 8:00 | (upravené 20.4.2020 o 9:40) Karma článku: 5,01 | Prečítané:  186x

V susedných krajinách začínajú s uvoľňovaním tvrdých opatrení a otvárajú prevádzky. Môžu si to dovoliť, počet nakazených a aj úmrtí u nich klesá.

U nás naopak, začína rásť. Je teda teraz otázne, či bude vôbec otváranie prevádzok na programe, kým sa trend stúpania nestabilizuje. Môžeme si však za to sami.  Veď poznáte ten vtip. Koloval počas Veľkej noci o poslednom Bratislavčanovi, čo má vypnúť svetlo.

Mnoho ľudí viní za svoje problémy všetkých naokolo, no často zabúda na svoj podiel na danej situácii. Keď Ozbrojené sily SR začali s historicky prvou civilno-vojenskou operáciou pod názvom UMBRELLA 1, ktorá má zabezpečiť občiansky život a bezpečnosť v uzatvorených rómskych komunitách, a špeciálne tímy ozbrojených síl začali odoberať, a stále pokračujú v odoberaní vzoriek na ochorenie Covid-19. zrazu mnoho ľudí, keď videlo armádu v osadách, to vnímali ako hrozbu.  Akoby Rómovia, ktorí sa vrátili zo zahraničia mohli jediní za to, že je tu koronavírus. Príčin je však oveľa, oveľa viac. Tu podotknem, že toto riešenie s vojakmi považujem z psychologického hľadiska za nešťastné. Spomeňte si sami, ak ste boli niekedy v Egypte na dovolenke, aké pocity vo vás vyvolávalo to množstvo vojakov a policajtov.

Amnesty International Slovensko tiež vyzvala k zastaveniu stigmatizácie Rómov počas pandémie Covid-19. Urobila to pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov a vyzvala vládu SR, aby zabezpečila, že obrana ľudských práv bude stredobodom akýchkoľvek opatrení, ku ktorým krajina pri riešení zdravotnej krízy pristúpi. Podľa ľudskoprávnej organizácie pandémia ešte zhoršuje zraniteľnosť Rómov v segregovaných osadách a odhaľuje, aké ťažké je pre nich dodržiavanie odporúčaní v oblasti verejného zdravia. viac tu

Prečo to spomínam? Vrátim sa k výnimočnému stavu počas Veľkej noci. Koľkí z vás dodržali odporúčania a opatrenia a zostali doma? Mnohí áno, mnohí nie.  Videli sme to všetci na výpadovke z Bratislavy. A kto ste bez viny, hoďte do mňa kameňom. Bol to dobrý príklad,  aké je ťažké dodržiavanie opatrení, ktoré zasahujú do našich slobôd.

No trochu inak to vidím u nás na vidieku. V banskobystrickom kraji je stále najmenej nakazených. A viete prečo? Nechýba nám disciplína a kus obyčajného sedliackeho rozumu. Lebo ak dodržujeme určité postupy a lehoty, aj v prírode, vieme, že sa nám to v dobrom vráti. Mám pocit, že sa mnohí za ten mesiac nič nenaučili. Trpezlivosti ani pokore. Iba viac repceme na všetko. Chcem, aby sme sa vrátili čím skôr k bežnému životu, chcem otvorené obchody, autoškoly aj športoviská.  A robím všetko pre to. Mnohí si stále neuvedomujú riziká, a preto vravím, ešte nevravme hop.

Ak vraj nejde nejaký problém vyriešiť, máme skúsiť zmeniť pohľad naň. No ak podľahneme úzkosti a strachu, nepomôžeme nikomu.  Buďme pokojní. No najdôležitejšia je disciplína. Bez nej to nejde a nepôjde. A viera, že všetko dobre dopadne. Lebo ak niečo ešte nedopadlo dobre, tak ešte nie je koniec.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Bašternákov majetok nie je "v bezpečí". Súd uznal nároky štátu

Súd rieši aj prevody firiem na advokáta a brata.


Už ste čítali?